Tvrdé alebo mäkké drevo

Drevo z prevažne listnatých drevín sa označuje ako tvrdé drevo. Bežne sa používa v stavebníctve na konštrukciu stien, stropov a podláh. Na rozdiel od mäkkého dreva, ktoré je vhodné na výrobu dverí, nábytku a okenných rámov, ale tiež na krovy striech pri budovách, a to kvôli nižšej hmotnosti a zaťaženiu budovy. Mäkké drevo pochádza prevažne z ihličnatých drevín, ale aj tu existujú výnimky. Mäkké drevo má borovica, smrek, jedľa, smrekovec, céder, ale aj listnaté stromy, napríklad topoľ, vŕba, jelša, breza, lipa…

Medzi často používané druhy tvrdého dreva sa radí buk, dub, javor, hrab, čerešňa, orech, jabloň, hruška, slivka, jaseň, agát, z dovážaných teak, mahagón, eben, orechovec biely (hickory) a iné exotické dreviny. Tvrdé drevo má väčšiu hustotu a je ťažšie ako mäkké drevo. Vyrába sa z neho luxusný nábytok, prípadne obklady v interiéri. Tvrdé drevo je menej náchylné na poškodenia, poškriabanie ako mäkké drevo, preto je napríklad dubové drevo vhodné na schody a podlahy. V praxi sa často na schody využíva najmä buk. Vo všeobecnosti je voľba typu dreva ako materiálu kompromisom medzi jeho cenou a úžitkovými vlastnosťami.

Výhody dreva v stavebníctve

Drevo má viacero výhod, ktoré z neho robia skvelého kandidáta pre širokú škálu stavebných projektov. Napríklad jeho termické vlastnosti. Jednou z nich je odolnosť voči vysokým teplotám (netreba si ju však zamieňať s horľavosťou). Najlepšie to dokazuje porovnanie dreva s iným konštrukčným materiálom – oceľou. Napríklad, nevýhodou ocele je pomerne vysoká absorpcia tepla a jeho vedenie, čo vplýva najmä na rozťažnosť ocele. Tento materiál tzv. pracuje pri výkyvoch teplôt. Na rozdiel od dreva, ktoré podobné vlastnosti materiálu nemá a teda mu neškodia. Pri vysokých teplotách drevo vysychá a stáva sa naopak tvrdšie. Navyše jeho tepelná vodivosť je relatívne nízka v porovnaní s inými materiálmi ako hliník, mramor, oceľ alebo sklo. To dodáva drevu výhodu, ktorá sa využíva pri výrobe rôznych madiel, rúčok náradia, pri obkladoch stien a stropov.

Užitočná tvárnosť dreva

Drevo sa môže popýšiť aj svojimi akustickými vlastnosťami. Absorbuje zvuky a ozveny a je veľmi obľúbené tam, kde je dôležitá stavebná štruktúra, ktorá dokáže vytvoriť správnu akustiku, napríklad koncertné siene. Drevo dodáva srdce a zvuk akustickým gitarám, husliam, violončelám, flautám, kontrabasom, klavírom, pianínam a ďalším hudobným nástrojom. Príkladmi dreva vhodného na výrobu hudobných nástrojov sú tropické drevo cocobolo, druh palisandru, céder, cyprus, biely agát.

Pri štandardných nástrojoch sa využíva často aj technická dýha predovšetkým z javora, smreku, jaseňa, aningre, gabonu alebo mahagónu. Vrchné vrstvy nástroja kladú dôraz na estetiku, pri ktorej sa stáva dôležitou kresba dreva. Tá sa dosahuje vďaka špecifickým druhom dreva ako je orech, palisander, indická jabloň (tineo), jaseň. Uplatnenie tu našli aj exotické dreviny ako bubinga alebo zebrano s pásikavým vzorom.

(Ne)vodivosť a ohybnosť dreva

Drevo je odolné voči elektrickému prúdu, takže je vhodné aj ako elektroizolačný materiál. Jeho ďalšou dôležitou vlastnosťou je ohybnosť. Prejavuje sa tým, že drevo možno ohýbať pod tlakom bez toho, aby sa zlomilo. Táto výhoda má viacero využití napríklad vo výrobe ohýbaného nábytku, prútených bytových doplnkov, pri strechách a podobne. Drevo má neporovnateľne dobrú schopnosť odolávať silnému ťahu v pomere k vlastnej váhe, preto sa stalo preferovaným konštrukčným materiálom pri zhotovovaní plôch, ktoré sú vystavené neustálym nárazom, ako napríklad basketbalové palubovky a bowlingové dráhy. Sila ťahu je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa historicky uplatnilo ako vyhľadávaný stavebný materiál. Jeho pozoruhodné kvality a sila ho predurčili pre najviac zaťažované stavebné prvky ako sú konštrukčné nosníky.

V neposlednej rade je drevo prírodným materiálom a predstavuje ekologický materiál pre udržateľnosť a dokonalé recyklovanie v životnom prostredí.